Shlokas
Verse 18.1
अर्जुन उवाच —
संन्यासस्य महाबाहो तत्त्वं इच्छामि वेदितुम् ।
त्यागस्य च हृषीकेश पृथक्केशि निषूदन ॥
Arjuna asks for the true nature of sannyāsa (renunciation) and tyāga (relinquishment).
अर्जुन संन्यास और त्याग का तत्त्व पूछते हैं।
OpenVerse 18.10
न द्वेष्ट्यकुशलं कर्म कुशले नानुषज्जते ।
त्यागी सत्त्वसमाविष्टो मेधावी न संशयः ॥
The true renouncer neither hates unpleasant work nor clings to pleasant work.
सच्चा त्यागी न अकुशल कर्म से द्वेष करे, न कुशल से आसक्त।
OpenVerse 18.11
न हि देहभृता शक्यं त्यक्तुं कर्माण्यशेषतः ।
योस्तु कर्मफलत्यागी स त्यागीत्यभिधीयते ॥
One embodied cannot abandon all action entirely; he who relinquishes the fruit is called a tyagi.
देही समस्त कर्म नहीं छोड़ सकता; जो फल त्यागे वही त्यागी।
OpenVerse 18.12
अनिष्टमिष्टं मिश्रं च त्रिविधं कर्मणः फलम् ।
त्यागिनां नोपजायते त्यक्त्वा कर्मफलप्रियम् ॥
Unpleasant, pleasant, and mixed are fruits of action; the renouncer of clinging is not bound by them.
कर्मफल तीन—शुभ, अशुभ, मिश्र; फल‑आसक्ति छोड़ने वाला उनसे बँधता नहीं।
OpenVerse 18.13
पञ्चैतानि महाबाहो कारणानि निबोध मे ।
सांख्ये कृतान्ते प्रोक्तानि सिद्धये सर्वकर्मणाम् ॥
Five causes are taught for accomplishment of all actions.
सर्व कर्म सिद्धि के पाँच कारण बताए गए हैं।
OpenVerse 18.14
अधिष्ठानं तथा कर्ता करणं च पृथग्विधम् ।
विविधाश्च पृथक्चेष्टा दैवं चैवात्र पञ्चमम् ॥
They are: the body-field (seat), the doer, various instruments, various efforts, and the divine factor.
ये हैं—अधिष्ठान, कर्ता, करण, पृथक् चेष्टाएँ, और दैव।
OpenVerse 18.15
यः पश्यति कर्तारं केवलं आत्मभावितम् ।
न स पश्यति दुर्मेधी तेन न स विचक्षते ॥
He who sees the Self alone as the sole doer is of dull understanding; he does not see.
जो आत्मा को ही अकेला कर्ता माने—वह अविवेकी है।
OpenVerse 18.16
यस्य नाहंकारो बुद्धिर्न लिप्यते पापेन ।
हन्ताहं इति न ब्रूयात् स पापेन न लिप्यते ॥
He whose ego is not active and whose understanding is clear is not tainted even when slaying—he is not the doer.
जिसमें अहं न हो, जिसकी बुद्धि शुद्ध—वह विघ्नकर्म में भी लिप्त नहीं होता।
OpenVerse 18.17
ज्ञानं ज्ञेयम् परिज्ञाता त्रिविधा कर्मचोदना ।
करणं कर्म कर्तेति त्रिविधः कर्मसंग्रहः ॥
Knowledge, the knowable, and the knower impel action; instruments, action and doer form the triad of action.
ज्ञान‑ज्ञेय‑ज्ञाता—कर्म को चोदते; करण‑कर्म‑कर्ता—कर्म‑त्रय हैं।
OpenVerse 18.18
ज्ञानं कर्म च कर्ता च त्रिधैव गुणभेदतः ।
प्रोच्यते गुणसंग्यानि यथावच्छृणु तान्यपि ॥
Knowledge, action, and doer are threefold according to the gunas; hear of them.
ज्ञान, कर्म, कर्ता—गुणानुसार त्रिविध—अब सुनो।
OpenVerse 18.19
एकेनेव सर्वभूतस्थं एकं भावमव्ययम् ।
पश्यति यः सर्वतो बुद्धिः ज्ञानं तद्देव सात्त्विकम् ॥
Sattvic knowledge sees one imperishable Being in all beings.
सात्त्विक ज्ञान—सबमें एक अव्यय सत्ता को देखना।
OpenVerse 18.2
श्रीभगवानुवाच —
काम्यानां कर्मणां न्यासं संन्यासं कवयो विदुः ।
त्यागं दोषत्यागं प्राहुस्त्यागविदो मनीषिणः ॥
The Lord: Abandonment of desire-driven acts is sannyasa; relinquishing attachment and fruits is tyaga.
भगवान: काम्य कर्मों का परित्याग संन्यास; आसक्ति व फल का त्याग—त्याग है।
OpenVerse 18.20
पृथक्त्वेन तु यज्ज्ञानं नानाभावान्पृथग्विदाम् ।
विधत्ते रजसं तज्ज्ञेयं ॥
Knowledge that sees multiplicity as ultimate is rajasic.
जो ज्ञान नानात्व को अन्तिम माने—वह राजस।
OpenVerse 18.21
यत्तु कृत्स्नवदेकस्मिन् कार्ये सत्याभिसंहितम् ।
अयुक्तं अल्पं तु तामसम् ॥
Crude, fragmentary knowledge clinging to a part as the whole is tamasic.
जो एक अंश को सम्पूर्ण मान बैठे—वह तामस ज्ञान।
OpenVerse 18.22
नियतं सङ्गरहितं अरागद्वेषतः कृतम् ।
अफलप्रेप्सुना कर्म यत्तत्सात्त्विकमुच्यते ॥
Action done as duty, without attachment or aversion, without craving for fruit—sattvic.
कर्तव्य‑कर्म, संग‑रहित, राग‑द्वेष रहित, निष्काम—सात्त्विक।
OpenVerse 18.23
यत्तु कामेप्सुना कर्म साहंकारेण वा पुनः ।
बहुलायासं तु राजसम् ॥
Action done for desire or ego, with much strain—rajasic.
कामना/अहं हेतु, अधिक श्रम‑चिन्तित—राजस।
OpenVerse 18.24
अनुबन्धं क्षयं हिंसां अनपेक्ष्य पौरुषम् ।
मूढः आरभते कर्म तत्तामसम् उच्यते ॥
Action undertaken blindly, causing harm, heedless—tamasic.
अनुबन्ध‑क्षय‑हिंसा की परवाह बिना आरम्भ—तामस।
OpenVerse 18.25
मुक्तसंगो अनहंवादी धृत्युत्साहसमन्वितः ।
सिद्ध्यसिद्ध्योर्निर्विकारः कर्ता सात्त्विक उच्यते ॥
Doer who is free of attachment and ego, steady and cheerful, equal in success and failure—sattvic.
संग‑अहं रहित, धीर‑उत्साही, सिद्धि‑असिद्धि में सम—सात्त्विक कर्ता।
OpenVerse 18.26
रागी कर्मफलप्रेप्सुः लुब्धः हिंसात्मकोऽशुचिः ।
हर्षशोकान्वितः कर्ता राजस उच्यते ॥
Attached, fruit-seeking, greedy, harmful, impure, swayed by joy and sorrow—the rajasic doer.
आसक्त, फलाकांक्षी, लोलुप, हिंसक, अशुचि, हर्ष‑शोक से चलित—राजस कर्ता।
OpenVerse 18.27
अयुक्तः प्राकृतः स्तब्धः शठो नैष्कृतिकः अलसः ।
विषादी दीर्घसूत्री च कर्ता तामस उच्यते ॥
Unintegrated, crude, stubborn, deceitful, lazy, despondent, procrastinating—the tamasic doer.
अयुक्त, प्राकृत, हठी, शठ, आलसी, विषादी, दीर्घसूत्र—तामस कर्ता।
OpenVerse 18.28
बुद्धेर्भेदं धृतेश्चैव गुणतस्त्रिविधं शृणु ।
Intellect (buddhi) and fortitude (dhriti) are also threefold—hear of them.
बुद्धि और धृति भी त्रिविध हैं—अब सुनो।
OpenVerse 18.29
प्रवृत्तिं च निवृत्तिं च कार्याकार्ये भयाभये ।
बन्धं मोक्षमिति बुद्धिः सात्त्विकी निश्चयात्मिका ॥
Sattvic buddhi knows engagement and withdrawal, right and wrong, fear and fearlessness, bondage and freedom.
सात्त्विक बुद्धि—प्रवृत्ति‑निवृत्ति, कार्य‑अकार्य, भय‑अभय, बन्धन‑मोक्ष का यथार्थ निर्णय।
OpenVerse 18.3
त्याज्यं दोषवदित्येके कर्म प्राहुर्मनीषिणः ।
यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यमिति चापरे ॥
Some call all action faulty and to be abandoned; others say sacrifice, gift, austerity must not be abandoned.
कुछ कहते समस्त कर्म त्याज्य; अन्य कहते—यज्ञ‑दान‑तप त्याज्य नहीं।
OpenVerse 18.30
यया धर्माधर्मं च कार्यं चाकार्यमेव च ।
अयथावत्प्रजानाति सा बुद्धिः राजसी मता ॥
Rajasic buddhi misperceives dharma/adharma and right/wrong.
राजस बुद्धि—धर्म‑अधर्म, कार्य‑अकार्य को उलट देती।
OpenVerse 18.31
तमसा आवृत सर्वार्थान् विपरीतान्यपश्यति ।
अधर्मं धर्ममिति सा बुद्धिः तामसी मता ॥
Tamasic buddhi sees everything upside down.
तामस बुद्धि—सब कुछ उलटा देखती।
OpenVerse 18.32
धृत्या यया धारयते मनःप्राणेन्द्रियक्रियाः ।
योगेन अव्यभिचारिण्या सा धृतिः सात्त्विकी ॥
Sattvic fortitude sustains mind, life-force and senses with unwavering Yoga.
सात्त्विक धृति—योग से मन‑प्राण‑इन्द्रियों का अविचल संयम।
OpenVerse 18.33
यया तु धर्मकामार्थान् धृत्या धारयते अर्जुन ।
प्रसंगेन फलकामः सा धृतिः राजसी ॥
Rajasic fortitude clings to duty, desire and gain for the sake of fruits.
राजस धृति—फल हेतु धर्म‑काम‑अर्थ पकड़े रहती।
OpenVerse 18.34
यया स्वप्नं भयम् शोकं विषादं मदमेव च ।
न विमुञ्चति दुर्मेधा सा धृतिः तामसी मता ॥
Tamasic fortitude holds to sleep, fear, grief, despondency and intoxication.
तामस धृति—नींद, भय, शोक, विषाद, मद को पकड़े रहती।
OpenVerse 18.35
सुखं त्विदानीं त्रिविधं शृणु मे भरतर्षभ ।
Happiness is also threefold; hear of it.
सुख भी त्रिविध है—अब सुनो।
OpenVerse 18.36
यत्तदग्रे विषमिव परिणामेऽमृतोपमम् ।
तत्सुखं सात्त्विकं प्रोक्तम् आत्मबुद्धिप्रसादजम् ॥
That which is like poison at first but nectar in the end—born of inner clarity—is sattvic happiness.
जो प्रारम्भ में विषवत, परिणाम में अमृतवत—अन्तर‑प्रसाद से जन्मा—सात्त्विक सुख।
OpenVerse 18.37
विषयेन्द्रियसंयोगात् यत्तदग्रेऽमृतोपमम् ।
परिणामे विषमिव तत्सुखं राजसं स्मृतम् ॥
Pleasure from sense-contact—nectar at first, poison at last—is rajasic.
इन्द्रिय‑विषय‑संग से सुख—पहले अमृत, बाद में विष—राजस।
OpenVerse 18.38
यदग्रे चानुबन्धे च सुखं मोहेन आत्मनः ।
निद्रालस्यप्रमादोत्थं तत्तामसमुदाहृतम् ॥
Happiness from sleep, sloth, negligence—deluding at start and in result—is tamasic.
निद्रा‑आलस्य‑प्रमादजन्य सुख—आरम्भ और परिणाम में मोहकारी—तामस।
OpenVerse 18.39
ब्राह्मणक्षत्रियविशां शूद्राणां च परन्तप ।
कर्माणि प्रविभक्तानि गुणकर्मविभागशः ॥
Duties of Brahmana, Kshatriya, Vaishya and Shudra are divided according to qualities and actions.
वर्ण‑धर्म गुण‑कर्मानुसार विभक्त हैं।
OpenVerse 18.4
निश्चयं शृणु मे तत्र त्यागे भरतसत्तम ।
त्यागो हि पुरुषव्याघ्र त्रिविधः सम्प्रकीर्तितः ॥
Hear My settled view: tyaga is threefold.
मेरा निश्चय सुनो: त्याग तीन प्रकार का है।
OpenVerse 18.40
शमो दमस्तपः शौचं क्षान्तिरार्जवमेव च ।
ज्ञानं विज्ञानमास्तिक्यं ब्रह्मकर्म स्वभावजम् ॥
Peace, self‑control, austerity, purity, forgiveness, straightness, knowledge, wisdom, faith—are natural duties of a Brahmana.
शम‑दम‑तप‑शौच‑क्षमा‑आरजव‑ज्ञान‑विज्ञान‑आस्तिक्य—ब्राह्मण का स्वभावज कर्म।
OpenVerse 18.41
शौर्यं तेजो धृतिर्दाक्ष्यं युद्धे चाप्यपलायनम् ।
दानमीश्वरभावश्च क्षात्रं कर्म स्वभावजम् ॥
Valor, energy, fortitude, skill, non‑retreat in battle, generosity, lordliness—Kshatriya’s natural duty.
शौर्य‑तेज‑धृति‑दाक्ष्य‑अपालायन‑दान‑ईश्वरभाव—क्षत्र कर्म।
OpenVerse 18.42
कृषिगौरक्ष्यवाणिज्यं वैश्यकर्म स्वभावजम् ।
परिचर्यात्मकं कर्म शूद्रस्यापि स्वभावजम् ॥
Agriculture, cattle‑keeping, trade—Vaishya; service—Shudra.
कृषि‑गोरक्षा‑वाणिज्य—वैश्य; सेवा—शूद्र।
OpenVerse 18.43
स्वकर्मणा तमभ्यर्च्य सिद्धिं विन्दति मानवः ।
By worshipping Him through one’s own duty, man attains perfection.
अपने स्वकर्म से ईश्वर की पूजा करके मनुष्य सिद्धि पाता।
OpenVerse 18.44
श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् ।
स्वभावनियतं कर्म कृत्वा नاپ्नोति किल्बिषम् ॥
Better one’s own duty though imperfect than another’s well done; acting per nature brings no sin.
विगुण स्वधर्म श्रेष्ठ; स्वभावानुकूल कर्म पाप नहीं देता।
OpenVerse 18.45
सहजं कर्म कौन्तेय स दोषमपि न त्यजेत् ।
सर्वारम्भा हि दोषेण धूमेनाग्निरिवावृताः ॥
One should not give up natural duty even if faulty; all undertakings are veiled by defect like smoke screens fire.
दोष सहित भी सहज कर्म न त्यागो—सब आरम्भ धूमवत आवृत।
OpenVerse 18.46
यः बुद्ध्या विशुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च ।
त्यक्त्वा सर्वपरिग्रहान् सन्न्यासीति परो मतः ॥
With purified intellect, controlled self, abandoning possessions—such a one is truly a renunciate.
शुद्ध बुद्धि, संयमित आत्मा, परिग्रह‑त्याग—वही सच्चा संन्यासी।
OpenVerse 18.47
बुद्ध्याविशुद्धया युक्तो धृत्याऽऽत्मानं नियम्य यः ।
शब्दादीन्विषयान्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥
Purified, disciplined, dropping sense‑pulls and raga‑dvesha—
शोभित बुद्धि‑धृति से, विषय‑त्यागकर, राग‑द्वेष हटाकर—
OpenVerse 18.48
विविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः ।
ध्यानयोगपरो नित्यं वैराग्यं समुपाश्रितः ॥
Loving solitude, light in diet, restrained in speech, body and mind; devoted to meditation; established in dispassion.
विविक्तसेवी, लघ्वाशी, यत‑वाक्‑काय‑मानस; ध्यानपरायण; वैराग्याश्रित।
OpenVerse 18.49
अहंकारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् ।
त्यक्त्वा शांतात्मा भवत्यात्मवाशी स हि मदीयः ॥
Abandon ego, power‑pride, lust, anger, possessiveness; become peaceful and self‑mastered.
अहं, बल‑दर्प, काम‑क्रोध, परिग्रह त्यागकर शान्त‑आत्मवशी बनो।
OpenVerse 18.5
यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यं कार्यमेव तत् ।
यज्ञो दानं तपश्चैव पावनानि मनीषिणाम् ॥
Sacrifice, gift, and austerity should indeed be done; they purify the wise.
यज्ञ‑दान‑तप अवश्य करने योग्य—ये पावन करते हैं।
OpenVerse 18.50
ब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति ।
समः सर्वेषु भूतेषु मद्भक्तिं लभते पराम् ॥
Becoming Brahman‑minded, serene, he neither grieves nor desires; equal to all, he attains supreme devotion.
ब्रह्मभाव से प्रसन्न—न शोक, न कामना; समदृष्टि—पराभक्ति प्राप्त।
OpenVerse 18.51
भaktyā मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः ।
ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥
By devotion one knows Me in truth; knowing thus, he enters Me.
भक्ति से मुझे तत्त्वतः जाना जाता; फिर उसमें प्रविष्टि होती है।
OpenVerse 18.52
सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः ।
मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम् ॥
Even while doing all actions, taking refuge in Me, by My grace he attains the eternal imperishable abode.
सब कर्म करते हुए भी, मेरी शरण में—मेरी कृपा से अव्यय पद मिलता है।
OpenVerse 18.53
सर्वधर्मान्परित्यज्य मामेकं शरणं व्रज ।
अहं त्वा सर्वपापेभ्यो मोक्षयिष्यामि मा शुचः ॥
Abandon all dharmas and take refuge in Me alone; I will liberate you from all sin—do not grieve.
सब धर्म त्यागकर मेरी शरण आओ; मैं सब पापों से मुक्त करूँगा—शोक मत करो।
OpenVerse 18.54
मां हि पार्थ व्यपास्रित्य येऽपि स्युḥ पापयोनयः ।
स्त्रियो वैश्यास्तथा शूद्रास्तेऽपि यान्ति परां गतिम् ॥
Taking refuge in Me, even those considered lowly attain the supreme goal.
मेरी शरण आने पर तथाकथित हीन भी परम गति पाते।
OpenVerse 18.55
किं पुनर्ब्राह्मणाः पुण्या भक्ता राजर्षयस्तथा ।
अनित्यं दुःखमसुखं लोकमिमं प्राप्य भजस्व माम् ॥
How much more the holy—yet, seeing the world as impermanent and joyless, worship Me.
पुण्यात्माओं को तो और अधिक; तथापि अनित्य‑दुःखमय जग देखकर मुझे भज।
OpenVerse 18.56
मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु ।
मामेवैष्यसि सत्यं ते प्रतिजाने प्रियोऽसि मे ॥
Fix your mind on Me, be devoted, sacrifice to Me, bow to Me—you shall come to Me; you are dear to Me.
मन मुझे अर्पित, भक्ति करो, यज्ञ‑नमस्कार मुझे—तुम मुझमें आओगे; तुम मुझे प्रिय हो।
OpenVerse 18.57
इदं ते नातितस्काय नाभक्ताय कदाचन ।
न चाशुश्रूषवे वाच्यं न च मां योऽभ्यसूयति ॥
This teaching is not to be given to the non‑austere, non‑devoted, non‑serving, or to one who cavils Me.
यह उपदेश अतितस्कर, अभक्त, अशुश्रूषु या मेरा द्वेषी—इनको न कहो।
OpenVerse 18.58
य इमं परमं गुह्यं मद्भक्तेष्वभिधास्यति ।
भक्तिं मयि परां कृत्वा मामेवैष्यत्यसंशयम् ॥
He who shares this supreme secret with My devotees, established in devotion, comes to Me.
जो इस परम गुह्य को भक्तों में कहे—वह मुझमें आता है।
OpenVerse 18.59
न मे भक्तः प्रणश्यति — इति मम वचनम् सत्यम् ।
‘My devotee never perishes’—this is My true word.
‘मेरा भक्त नष्ट नहीं होता’—मेरा सत्य वचन।
OpenVerse 18.6
एतान्यपि तु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा फलानि च ।
कर्तव्यानि इति मे पार्थ निश्चयं मतमुत्तमम् ॥
Do them while abandoning attachment and fruits—this is My best view.
इन कर्मों को संग‑फल त्यागकर करो—यही मेरा उत्तम मत।
OpenVerse 18.60
किमिति ते न वक्तव्यम् — किंचित् उच्छिष्टमपि न ।
श्रुत्वा चेमं परं गुह्यं बोधितोऽसि सुमेधसः ॥
Enough has been said; having heard this supreme secret, you are instructed.
अब बहुत कहा; यह परम गुह्य सुन तुम बोधित हुए।
OpenVerse 18.61
इति ते ज्ञानमाख्यातं गुह्याद्गुह्यतरं मया ।
विमृश्यैतदशेषेण यथेच्छसि तथा कुरु ॥
Thus have I told you knowledge most secret; reflect fully and do as you wish.
मैंने गुह्यतम ज्ञान कहा; पूर्ण विचार कर अपनी इच्छा से करो।
OpenVerse 18.62
सर्वगुह्यतमं भूयः शृणु मे परमं वचः ।
इष्टोऽसि मे दृढमिति ततो वक्ष्यामि ते हितम् ॥
Hear again My supreme word, most secret—you are dear to Me; I shall tell what is good for you.
तुम मुझे अत्यन्त प्रिय हो; अतः जो हित है वह कहता हूँ।
OpenVerse 18.63
मन्मना भव मद्भक्तो — (उक्तं) — सर्वधर्मान्परित्यज्य ।
Reprise: Mind on Me, devotion to Me, and the call to total surrender.
पुनरुक्ति: मन‑भक्ति मुझ पर, और पूर्ण समर्पण का आह्वान।
OpenVerse 18.64
अर्जुन उवाच —
नष्टो मोहः स्मृतिर्लब्धा त्वत्प्रसादान्मयाच्युत ।
स्थितोऽस्मि गतसन्देहः करिष्ये वचनं तव ॥
Arjuna: My delusion is destroyed; memory restored by Your grace. I am firm, doubtless; I will act according to Your word.
अर्जुन: आपका प्रसाद पाकर मेरा मोह नष्ट, स्मृति लौटी; मैं स्थित—निर्संशय—आपका वचन करूँगा।
OpenVerse 18.65
संजय उवाच —
इत्यहं वासुदेवस्य गुडाकेशस्य च संवादम् ।
अश्रौषमद्भुतं रोमaharṣaṇam ॥
Sanjaya: Thus I heard the wondrous hair‑raising dialogue of Vasudeva and Gudakesha.
संजय: वासुदेव और गुडाकेश का अद्भुत, रोमांचकारी संवाद मैंने सुना।
OpenVerse 18.66
व्यासप्रसादात् श्रुतवान् एतद्गुह्यमहं परम् ।
By Vyasa’s grace I heard this supreme secret.
व्यास‑कृपा से मैंने यह गुह्य सुना।
OpenVerse 18.67
राजन्नंस्मरन् संवादं इममद्भुतमिह हरिः ।
हृष्यामि मुहुर्मुहुः ॥
O King, remembering again and again this dialogue, I rejoice again and again.
हे राजन्, इस संवाद को बार‑बार स्मरण कर मैं बार‑बार हर्षित होता हूँ।
OpenVerse 18.68
यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः ।
तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम ॥
Wherever Krishna the Lord of Yoga is, and Arjuna the archer—there abide fortune, victory, prosperity, and firm policy—such is my conviction.
जहाँ योगेश्वर कृष्ण और धनुर्धर पार्थ—वहाँ श्री, विजय, भूति और ध्रुवा नीति—यही मेरा मत।
OpenVerse 18.69
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (69)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.7
नियतस्य तु संन्यासः नोपपद्यते कच्चित् ।
मोहात्तस्य परित्यागस्तामसः परिकीर्तितः ॥
Abandoning obligatory duty from delusion is tamasic.
मोह से नियत कर्म का त्याग—तामस है।
OpenVerse 18.70
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (70)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.71
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (71)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.72
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (72)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.73
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (73)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.74
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (74)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.75
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (75)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.76
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (76)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.77
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (77)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.78
समापन सूक्तिः —
मुक्तिमार्गः शरणागतेः निवर्तते ॥ (78)
Closing aphorism: Liberation flowers from surrender and right action.
समापन: समर्पण और सम्यक् कर्म से मुक्ति खिलती है।
OpenVerse 18.8
दुःखमित्येव यत्कर्म काये क्लेशभयात् त्यजेत् ।
स कृत्वा राजसं त्यागं न लाभं लभते क्वचित् ॥
Giving up action due to bodily trouble or fear is rajasic and yields no high gain.
कष्ट/भय से कर्म छोड़ना—राजस—उच्च फल नहीं देता।
OpenVerse 18.9
यत्कर्म कर्तव्यमेव इति नैष्कर्म्यं समाचरेत् ।
फलत्यागी सत्त्वसम्हितो स त्यागः सात्त्विको मतः ॥
Doing duty as duty, dropping the fruits—this is sattvic tyaga.
कर्तव्य‑भाव से कर्म, फल‑त्याग—यह सात्त्विक त्याग।
Open