Shlokas
Verse 1
धर्मक्षेत्रे कुरुक्षेत्रे समवेता युयुत्सवः । मामकाः पाण्डवाश्चैव किमकुर्वत सञ्जय ॥
On the sacred field of Kurukshetra, my sons and the sons of Pandu assembled, eager for battle—what did they do, O Sanjaya?
धर्मभूमि कुरुक्षेत्र में मेरे पुत्र और पाण्डु के पुत्र युद्ध के लिए एकत्र हुए—हे संजय, उन्होंने क्या किया?
OpenVerse 1.1
धृतराष्ट्र उवाच — धर्मक्षेत्रे कुरुक्षेत्रे समवेता युयुत्सवः ।
Dhritarashtra asks what happened on the dharma‑field Kurukshetra.
धृतराष्ट्र धर्मभूमि कुरुक्षेत्र पर घटी घटना पूछते हैं।
OpenVerse 1.10
अपर्याप्तं तदस्माकं, भीष्माभिरक्षितं; पर्याप्तं तु तेषां, भीमाभिरक्षितम् ।
He admits: Our force seems insufficient though guarded by Bhishma; theirs seems enough under Bhima.
स्वीकृति: हमारी सेना अपूर्ण प्रतीत—यद्यपि भीष्म रक्षक; उनकी पर्याप्त—भीम रक्षक।
OpenVerse 1.11
अथ व्यूढेषु सर्वेषु, भीष्म एवाभिरक्षतु।
Orders: Let Bhishma protect all formations.
आदेश: भीष्म सब व्यूहों की रक्षा करें।
OpenVerse 1.12
तस्य हर्षं सञ्जनयन, सिंहनादं ददौ भीष्मः ।
Bhishma roars, boosting morale.
भीष्म सिंहनाद कर उत्साह बढ़ाते हैं।
OpenVerse 1.13
शंख‑भेरी‑पणवानक… तुमुलो निनादः ।
Conches, drums and instruments resound on both sides.
दोनों ओर वाद्यों का प्रचण्ड निनाद।
OpenVerse 1.14
श्वेतैर्हयैर्युक्ते रथे, माधवः पाण्डवश्च शंखौ दध्मतुḥ ।
Krishna and Arjuna, on the white‑horsed chariot, blow their conches.
श्वेत अश्व‑युक्त रथ पर कृष्ण‑अर्जुन शंख बजाते हैं।
OpenVerse 1.15
पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनंजयः ।
Names of their conches: Panchajanya and Devadatta.
उनके शंख—पाञ्चजन्य, देवदत्त।
OpenVerse 1.16
कौन्तेयस्य अनन्तविजयम्, नकुल‑सहदेवौ सुघोष‑मणिपुष्पकौ ।
Yudhishthira, Nakula, Sahadeva also sound their conches.
युधिष्ठिर, नकुल, सहदेव शंखनाद करते हैं।
OpenVerse 1.17
काशिराजः शिखण्डी धृष्टद्युम्नो विराटः सात्यकिः…
More Pandava heroes join the blast.
अन्य पाण्डव वीर भी नाद में सम्मिलित।
OpenVerse 1.18
द्रुपदो द्रौपदेयाश्च सर्वशः पृथिवीपते ।
Drupada, the sons of Draupadi, and others resound.
द्रुपद, द्रौपदेय आदि का निनाद।
OpenVerse 1.19
स घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् ।
The sound tears the hearts of Dhritarashtra’s sons.
वह नाद कौरवों का हृदय विदीर्ण करता है।
OpenVerse 1.2
संजय उवाच — दृष्ट्वा पाण्डवानीकं व्यवस्थितं दुर्योधनः द्रोणम् उवाच ।
Sanjaya narrates: Duryodhana, seeing the Pandava army, addresses Drona.
संजय: पाण्डवों की सेना देखकर दुर्योधन द्रोण से कहता है।
OpenVerse 1.20
अथ व्यावस्थितान् दृष्ट्वा… धनंजयः उवाच ।
Seeing the Kauravas arrayed, Arjuna speaks to Krishna.
कौरव‑व्यूह देखकर अर्जुन कृष्ण से कहते हैं।
OpenVerse 1.21
सेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापय मेऽच्युत ।
‘Place my chariot between the two armies.’
‘रथ दोनों सेनाओं के मध्य रोकिए।’
OpenVerse 1.22
यावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानवस्थितान् ।
Let me see those assembled to fight.
जो युद्ध को तत्पर हैं, उन्हें देख लूँ।
OpenVerse 1.23
कैर्यम् न कीर्तिम् इच्चन्तः — दुर्योधनस्य चिकीर्षवः ।
He wishes to observe who support Duryodhana’s purpose.
कौन दुर्योधन के हेतु तत्पर—यह देखना चाहता है।
OpenVerse 1.24
एवमुक्तो हृषीकेशो — भीष्म‑द्रोण‑प्रमुखतः रथं स्थापयामास ।
Krishna halts the chariot before Bhishma and Drona.
कृष्ण रथ भीष्म‑द्रोण के सामने रोकते हैं।
OpenVerse 1.25
पार्थ उवाच — तान् समीक्ष्य स्वजनान् कुरून् ।
Arjuna, seeing kinsmen among the Kurus, is moved.
अर्जुन अपने स्वजन देखकर द्रवित होते हैं।
OpenVerse 1.26
तत्र पश्यति पितॄन् पितामहान् आचार्यान्सुहृदः…
He sees fathers, grandsires, teachers, friends.
वे पिता, पितामह, गुरु, सखा देखते हैं।
OpenVerse 1.27
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः, कृपया परयाविष्टः, विषीदन् ।
Filled with pity, Arjuna sinks in grief.
करुणा से भरकर अर्जुन विषाद में डूबते हैं।
OpenVerse 1.28
सीदन्ति मम गात्राणि, मुखं च परिशुष्यति ।
‘My limbs fail; my mouth dries up.’
‘अंग शिथिल; मुख सूखा।’
OpenVerse 1.29
वेपथुश्च शरीरे मे, रोमाञ्चश्च जायते ।
‘I tremble; my hair stands on end.’
‘कम्पन; रोमांच।’
OpenVerse 1.3
पश्यैतां पाण्डुपुत्राणां महतीं चमूं, आचार्य ।
He draws Drona’s attention to the large Pandava army.
वह द्रोण का ध्यान विशाल पाण्डव‑चमू पर दिलाता है।
OpenVerse 1.30
गाण्डीवं स्रंसते हस्तात्, त्वक्चैव परिदह्यते ।
‘Gandiva slips; skin burns.’
‘गाण्डीव छूटे; त्वचा दहती।’
OpenVerse 1.31
न च शक्नोम्यवस्थातुं, भ्रमतीव च मे मनः ।
‘I cannot stand; my mind reels.’
‘खड़ा नहीं हो पाता; मन चक्कराए।’
OpenVerse 1.32
निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव ।
‘I see adverse omens, O Keshava.’
‘अपशकुन दिखते, हे केशव।’
OpenVerse 1.33
न कांक्षे विजयं कृष्ण, न राज्यं सुखानि च ।
‘I desire neither victory nor kingdom nor pleasures.’
‘न विजय, न राज्य, न सुख चाहिए।’
OpenVerse 1.34
गुरूनहत्वा हि महानुभावान्, शेयो भोक्तुं भैक्ष्यम् ।
‘Better beg than slay venerable elders.’
‘महान गुरुजनों को मारे बिना भिक्षा उत्तम।’
OpenVerse 1.35
यदि त्वा इमेऽवधार्यन्ते — न हन्यांसि कदा चन ।
‘Even if they kill me, I would not raise arms against elders.’
‘वे मारें, तब भी मैं पूज्यजनों पर अस्त्र न उठाऊँ।’
OpenVerse 1.36
न हि प्रीयेत राज्यम् — हत्वा स्वजनम् ।
‘What joy is a kingdom stained by kin‑slaughter?’
‘स्वजन वध से रँगा राज्य किस काम?’
OpenVerse 1.37
कथं न ज्ञेयमस्माभिः — पापादस्मान्निवर्तितुम् ।
‘Why should we not refrain from sin?’
‘हम पाप से क्यों न बचें?’
OpenVerse 1.38
यद्यप्येते न पश्यन्ति — लोभोपहत‑चेतसः ।
‘Though they see not, deluded by greed…’
‘भले वे लोभ से अंधे हों…’
OpenVerse 1.39
कुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः ।
‘With family destruction, eternal customs perish.’
‘कुल‑नाश से सनातन कुल‑धर्म नष्ट।’
OpenVerse 1.4
अत्र शूरा महेष्वासा — भीम‑अर्जुन‑समाः ।
Lists the Pandava heroes equal to Bhima and Arjuna.
भीम‑अर्जुन तुल्य पाण्डव नायकों का उल्लेख।
OpenVerse 1.40
धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नम् अधर्मोऽभिभवत्युत ।
‘When dharma falls, adharma prevails.’
‘धर्म गिरा तो अधर्म चढ़ता।’
OpenVerse 1.41
स्त्रीषु दूष्ठासु वार्ष्णेय जायते वर्णसंकरः ।
‘Corruption leads to social disorder and suffering of women.’
‘विघटन से स्त्रियों पर आघात, वर्ण‑संकर।’
OpenVerse 1.42
संस्करो नरकायैव कुलघ्नानां कुलस्य च ।
‘Such disorder drags both family and agents to hellish states.’
‘यह संकर कुल व कुलघ्न दोनों को नरक गत कर देता।’
OpenVerse 1.43
उत्सन्नकुलधर्माणां मनुष्याणां जनार्दन ।
‘Where family dharmas are lost…’
‘जहाँ कुल‑धर्म लुप्त हो…’
OpenVerse 1.44
अहो बत महत्पापं कर्तुं व्यवसिताः वयम् ।
‘Alas! We are set to commit a great sin.’
‘हाय! हम बड़ा पाप करने को तत्पर।’
OpenVerse 1.45
यदि मामप्रतीकारम् अशस्त्रं शस्त्रपाणयः हन्यु: ।
‘If unresisting and unarmed, they kill me—so be it.’
‘यदि निरस्त्र‑निरोधहीन मुझे मारें—स्वीकार्य।’
OpenVerse 1.46
संजय उवाच — एवमुक्त्वा अर्जुनः शोक‑सम्विग्न‑मनाः ।
Sanjaya: Saying thus, Arjuna’s mind shaken by grief…
संजय: ऐसा कहकर, शोक‑विक्षुब्ध अर्जुन…
OpenVerse 1.47
विसृज्य शरं चापं, उपाविशत् रथे, विषीदन् ।
Dropping bow and arrow, Arjuna sits down despondent.
धनुष‑बाण छोड़ अर्जुन रथ में बैठ गए—विषादग्रस्त।
OpenVerse 1.5
युधामन्युश्च विक्रान्त उत्तमौजाश्च वीर्यवान्…
Continues naming valiant fighters on Pandava side.
पाण्डव पक्ष के पराक्रमी योद्धाओं का क्रम।
OpenVerse 1.6
धृष्टकेतुश्चेकितानः काशिराजश्च वीर्यवान्…
More Pandava allies are named.
और पाण्डव सहयोगियों का नामोल्लेख।
OpenVerse 1.7
अस्माकं तु विशिष्टा ये तान्निबोध द्विजोत्तम ।
Now he lists his own champions to Drona.
अब अपनी ओर के विशिष्ट वीर गिनाता है।
OpenVerse 1.8
भवान्भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिञ्जयः…
Names Bhishma, Karna, Kripa and others as chief support.
भीष्म, कर्ण, कृप आदि को प्रमुख सहारा बताता।
OpenVerse 1.9
अनेकशस्त्रप्रहरणाः सर्वे युद्धविशारदाः ।
Our side too has many skilled, well‑armed warriors.
हमारे यहाँ भी शस्त्र‑सम्पन्न, युद्ध‑कुशल वीर बहुत हैं।
OpenVerse 2
दृष्ट्वा तु पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस्तदा । आचार्यमुपसंगम्य राजा वचनमब्रवीत ॥
Seeing the Pandava army well arrayed, King Duryodhana approached his teacher and spoke.
पाण्डवों की सुसंयोजित सेना देखकर दुर्योधन आचार्य के पास गया और बोला।
OpenVerse 20
अथ व्यवस्थितान् दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपिध्वजः । प्रवृत्ते शस्त्रसम्पाते धनुरुद्यम्य पाण्डवः ॥
Seeing the sons of Dhritarashtra ready, the monkey-bannered Arjuna lifted his bow as weapons were about to be released.
धृतराष्ट्र के पुत्रों को सज्ज देखकर कपिध्वज अर्जुन ने धनुष उठाया।
OpenVerse 21-22
अर्जुन उवाच — सेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापित मेऽच्युत । यावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानवस्थितान् ॥
Arjuna said: O Acyuta, place my chariot between both armies so I may see those who stand here, eager to fight.
अर्जुन बोले: हे अच्युत! मेरा रथ दोनों सेनाओं के बीच में खड़ा करें ताकि मैं युद्ध को तत्पर लोगों को देख सकूँ।
OpenVerse 28-29
अर्जुन उवाच — दृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम् । सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति ॥ वेपथुश्च शरीरे मे रोमहर्षश्च जायते ॥
Arjuna: Seeing my own kinsmen, eager for battle, my limbs fail, my mouth dries; my body trembles and hairs stand on end.
अर्जुन: अपने स्वजनों को युद्ध के लिए तत्पर देखकर अंग शिथिल हो रहे हैं, मुख सूख रहा है, शरीर काँप रहा है, रोमांच हो रहा है।
OpenVerse 30
गाण्डीवं स्रंसते हस्तात्त्वक्चैव परिदह्यते । न च शक्नोम्यवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनः ॥
My Gandiva slips from my hand; my skin burns; I cannot stand; my mind reels.
गाण्डीव हाथ से छूट रहा है; त्वचा जल रही है; स्थिर नहीं हो पा रहा; मन भ्रमित है।
OpenVerse 31-32
निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव । न च श्रेयोऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनमाहवे ॥ न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च ॥
I see only omens of misfortune, O Keshava; I desire not victory, kingdom, or pleasures at the cost of my own.
हे केशव! अशुभ संकेत ही दिखते हैं; मैं विजय, राज्य या सुख नहीं चाहता जो स्वजनों के विनाश से मिले।
OpenVerse 36
न हि प्रपश्यामि हत्वा स्वजनान् हि कथं सुखिनः स्याम ।
I do not see how, by killing my own people, we could ever be happy.
स्वजनों को मारकर कैसे सुखी होंगे—यह नहीं दिखता।
OpenVerse 39-40
कुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः । धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नमधर्मोऽभिभवत्युत ॥ अधर्माभिभवात्कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः ॥
When the family is destroyed, its timeless duties perish; with dharma lost, adharma prevails; then the women of the family are corrupted.
कुल-क्षय से सनातन कुल-धर्म नष्ट होते हैं; धर्म नष्ट होने पर अधर्म बढ़ता है; तब कुल-स्त्रियाँ दूषित होती हैं।
OpenVerse 44
उत्सन्नकुलधर्माणां मनुष्याणां जनार्दन । नरके नियतं वासो भवतीत्यनुशुश्रुम ॥
For those whose family duties are destroyed, we have heard, O Janardana, hellish dwellings await.
हे जनार्दन! जिनका कुल-धर्म नष्ट हो जाता है, उनके लिए नरक-वास बताया गया है—ऐसा सुना है।
OpenVerse 46
यदि मामप्रतीकारमशस्त्रं शस्त्रपाणयः । धार्तराष्ट्रा रणे हन्युस्तन्मे क्षेमतरं भवेत् ॥
If the armed sons of Dhritarashtra kill me, unresisting and unarmed, that would be better for me.
यदि शस्त्रधारी धृतराष्ट्र-पुत्र मुझे निरुपाय और निरस्त्र ही मार दें, तो भी मुझे वह ही श्रेयस्कर लगता है।
OpenVerse 47
सञ्जय उवाच — एवमुक्त्वाऽर्जुनः सङ्ख्ये रथोपस्थ उपाविशत् । विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्नमानसः ॥
Sanjaya said: Having spoken thus on the battlefield, Arjuna sat down on the chariot, casting aside his bow and arrows, his mind overwhelmed with sorrow.
संजय बोले: ऐसा कहकर अर्जुन ने शोक से व्याकुल मन से धनुष-बाण छोड़ दिए और रथ में बैठ गया।
Open